Príbeh rehoľníčky Bakhity, mladého dievčaťa zo Sudánu, ktorú pápež Ján Pavol II. vyhlásil v roku 2000 za svätú.
Alina Marinová prichádza v roku 1948 na konvent mníšok do Schia, kde práve zomrela sestra Bakhita. Alina si spomína na svoje detstvo, keď sa ako polo-sirota ocitla v jej rukách – v rukách rehoľníčky Bakhity, ktorá ju vychovala. Spomína si na jej neuveriteľný životný príbeh.
Mladú Bakhitu uniesol turecký generál, svoje dievčenské roky strávila v krutých podmienkach. Cestovateľ z Veneta Federico Marin ju však zachránil. Našiel jej nový domov – Bakhita sa starala o jeho dcéru Alinu v malom mestečku, v ktorom žil. Bakhita čelila nielen predsudkom, ale aj miestnej chudobe, ale jej milý prístup ju zblížil s miestnym kňazom Antoniom. Rozhodla sa, že bude rehoľníčkou a otec Antonio jej pomohol vstúpiť do kláštora. Martin chce, aby sa s ním vrátila do Afriky. Trvá na tom, aby mu cirkev vrátila „jeho majetok“. Napokon – na nátlak súdu – musí uznať, že nemôže k Bakhite pristupovať ako k otrokyni, ktorou pôvodne bola. A tak sa Bakhita vydala na cestu viery.